Pritrafilo sa aj mne zaobstarať si oceľového tátoša so stádom divých koní pod kapotou. Auto je tu nevyhnutnosť, hlavne ak sa potrebujete denne presúvať z domu do práce a z práce na pláž :-). Niečo ako MHD tu síce je, ale keď bývate dosť mimo, je problém si spoje skoordinovať tak aby ste nemuseli ráno vstávať ešte skôr ako si idete ľahnúť. Kúpa auta je vážna vec a v Emirátoch je to súčasne ťažké aj ľahké. Ľahké, pretože nie je nič jednoduchšie ako s plnou peňaženkou vyraziť medzi miestnych dílerov a vybrať si podľa chuti. Nové, staršie, najstaršie. A zároveň je to ťažké, lebo áut je tu možno viac ako obyvateľov.
Môj rozpočet bol dosť limitovaný. Ako keby ste si na Slovensku chceli kúpiť Škodu 105. Pochodil som kopec autobazárov, pokukal som všade možne ale nič čo by vyhovovalo mojim skromným nárokom som nenašiel. Tak som skúsil inzeráty. Samozrejme, áut od výmyslu sveta. Lenže za každým treba cestovať. Keďže mám víza vydané v Dubaji chcel som auto, ktoré bude mat dubajskú registráciu aby som ušetril nejaké peniaze za registráciu. Poprosil som indického kolegu Adila, aby so mnou pobehal pár miest.
Sklamanie. Našli sme horkoťažko jedno BMW, ktoré sice vyzeralo slušne, zato pri jazdení by som sa bezpečnejšie cítil na traktore rútiacom sa dole kopcom. Tak sme ešte opáčili jedného Golfa. Ten zase vyzeral „strašne“, síce jazdil, ale rachot motora prehlušoval štartujúce lietadlá z neďalekého letiska. Adil sa rozhodol, že mi auto zoženie on. Dva dni obvolával kamarátov a vybavoval „dobré“ auto za „dobré“ peniaze. Spoľahol som sa, že mi dohodí Ferarri za cenu Trabanta. Slušne som sa každý deň pýtal ako sa má moje auto. Odpoveď bola vždy zamotaná. Keď už sľubotechna trvala mesiac praskli mi nervy. Opáčil som ešte raz internet a zaregistroval som sa na stránke s aukciami. Bolo z čoho vyberať. Pekne podľa abecedy. Od Alfa Romeo po Volkswagen. Na základe odporúčaní som sa sústredil na Japoncov a Nemcov. Japonské autá si stále držia ceny. Síce som našiel niečo aj pre moju peňaženku, ale keď som zabrúsil do sekcie Mercedesov, tak som HO našiel. Síce starček s veľa kilometrami, ale Mercedes. Prihodil som smiešnych 35 dirhamov a ráno mi došla SMS, že som vyhral aukciu a môžem sa skontaktovať s predávajúcim. Takisto Ind. Ako ďalších 50% prisťahovalcov. Auto bolo firemné, takže malo záznamy o pravidelnej údržbe. Nasledovala skúšobná jazda a keď som zistil, že kolesá sa točia, volantom sa dá krútiť bez toho aby ste museli mať Arnieho svaly, klíma chladí perfektne (čo je tu nevyhnutnosť) a motor nevydáva rachot, tak sme si tľapli. Za 4600 dirhamov ( x 7 Sk).
O dva dni sme sa vybrali na prepis auta. Bol som príjemne prekvapený. Všetko je jednom mieste. Zákonná poistka ma stála 500 AED na rok. Poisťovák síce mal spočiatku pochybnosti (mal som čerstvý vodičák, a čím je čerstvejší tak poistka je vyššia), ale keď som mu zamával slovenským vodičákom, ktorý už mám 20 rokov, tak sa ukľudnil. Prebehli sme do vedľajšej budovy, kde prebiehala registácia áut. Dvaja pisálkovia spracujú vaše papiere (samozrejme za sumičku 15 AED) a pošlú vás ďalej. Žiadna tlačenica, žiadny krik, pohoda, klídek, tabáček. Dostali sme časenku a za 20 minút sme sa dostali na rad. Cvakol som poplatoček za registráciu (320 AED) a za 5 minút som držal v ruke malý techničák, na ktorom sa už skvelo moje meno (síce v arabčine ale moje). Keď si spomeniem na procedúry okolo prepisovania áut doma na Slovensku, tak toto je jedna zo svetlých stránok tohoto štátu.
Teraz už len tankujem červený ADNOC za desať korún za liter a vyrážam do dopravných zápch medzi Dubajom a Sharjah.
